SIOZZZ

Zatiaľ čo prvé známe české nahrávky na fonografických valcoch vznikali v Berlíne v roku 1891 pre Zemskú jubilejnú výstavu v Prahe, na území dnešného Slovenska sa fonograf spomína prvýkrát v úplne inom, no nemenej senzačnom kontexte – ako sprievodca prvých filmových projekcií. Bratislavčania sa totiž zoznámili s reprodukovaným zvukom prostredníctvom prístroja, ktorý spájal pohyblivý obraz so zvukom z fonografického valca.

Známý herec a zpěvák F. K. Veselý poprvé nahrával na gramofonové desky dne 5. prosince 1936 pro gramofonovou společnost Ultraphon. Protože tehdy tato firma ještě neměla vlastní studio, probíhalo nahrávání v budově Československého rozhlasu v Praze na Vinohradské třídě. Veselý na toto nahrávání vzpomínal...

Sústavný historicko-diskografický výskum Slovenského inštitútu pre ochranu a zachovávanie zvukových záznamov (SIOZZZ) prináša opäť svoje ovocie. Pri podrobnom štúdiu a digitalizácii archívnych ročníkov prestížneho berlínskeho odborného periodika Phonographische Zeitschrift (PZ) z rokov 1900 až 1920 sa nám podarilo natrafiť na celú sériu mimoriadne zaujímavých správ, inzerátov a oficiálnych oznámení, ktoré priamo mapujú zvukovú históriu a gramofónový trh na území dnešného Slovenska.O niektoré z týchto unikátnych nálezov a náš odborný pohľad na ne sa s Vami veľmi radi podelíme.

Pred znárodnením v roku 1945, po ktorom vznikol v Prahe monopolný podnik Gramofónové závody, existovali na československom trhu s gramofónovými platňami len dve pôvodné domáce vydavateľstvá. Jednému z nich, vydavateľstvu Ultraphon, sme sa už na stránkach Historickej revue venovali. Zamerajme sa teraz na to druhé a rovnako významné – na spoločnosť Esta.

​Slovenský inštitút pre ochranu a zachovávanie zvukových záznamov (SIOZZZ) dosiahol významný míľnik v budovaní technickej infraštruktúry svojho Audio laboratória. Vďaka finančnej podpore z Fondu na podporu umenia sme do modernej prevádzky oficiálne uviedli profesionálnu ultrazvukovú čističku určenú na špecializovanú očistu historických gramofónových platní.

Významný úspech pre výskum nášho zvukového dedičstva: publikácia Diskografia slovenských historických zvukových nahrávok bola zaradená medzi reprezentatívne svetové bibliografické diela prezentované na 75. ročníku Svetového kongresu IAML v gréckom Solúne.

V období prvej kulminácie slovenskej populárnej hudby a postupného formovania špecifického žánru – slovenského ľudového foxu – sa zrodil fenomén, ktorý v našej medzivojnovej diskografii drží absolútny unikát. Skladba „Milá moja“ (hudba: Ernest Genersich, text: Ferdinand Ľudovít Krafta) sa tešila takej obrovskej popularite, že bola v priebehu rokov 1936 a 1937 nahraná a vydaná až trikrát. Na slovenské pomery šelakovej éry ide o skutočný rekord.

Fraňo Devinský (vl. jm. Székely), (9. 7. 1898 – 28. 9. 1946) byl operní pěvec, barytonista, sólista operního souboru Slovenského národního divadla, a později ředitel Slovenského ľudového divadla.

Systematický výskum zameraný na dokumentáciu a záchranu slovenského zvukového dedičstva priniesol v uplynulom období ďalší objav. Podarilo sa nám úspešne identifikovať ďalšiu doteraz nezdokumentovanú exilovú značku Marína Records. Hoci táto privátna edícia chronologicky presahuje naše bádateľské obdobie rokov 1900 – 1946 (keďže jej tituly vychádzali nezávisle okolo roku 1950 v Spojených štátoch amerických), jej význam pre výskum exilovej kultúry a operného umenia je i tak mimoriadny.