SIOZZZ

Často sa prehliadajú alebo im nevenujeme dostatočnú pozornosť – a priznávame, že sme ich detailnejšie nerozoberali ani v našom predchádzajúcom článku o náleze unikátnej nahrávky slovenskej hymny z roku 1929. Reč je o malých, často farebných a ozubených nálepkách, ktoré sa objavujú na etiketách šelakových platní. Hoci sa môžu zdať ako nepodstatný estetický prvok, v skutočnosti ide o mimoriadne dôležitý historický a právny doklad o distribúcii a pôvode konkrétneho kusu.

Do našej zbierky opäť pribudla vzácna gramofónová platňa s nahrávkou slovenskej hymny, o ktorej existencii sme doteraz nevedeli. Nahrávky Pochod Župy Masarykovy na jednej strane platne a Kde domov můj spolu s Nad Tatrú sa blýská na strane druhej vznikli niekedy vo februári až marci roku 1929 v Londýne.

Počátkem června 1946 se orchestr objevil v Bratislavě, kde ve dnech 4. a 5. června ve studiu Československého rozhlasu nahrál pro gramofonové desky šestnáct snímků. V případě tohoto nahrávání se jednalo o vůbec první spolupráci orchestru Gustava Broma s bratislavským rozhlasem.

Počas bádania po slovenských historických nahrávkach občas narazíme na unikáty, ktoré presahujú hranice nášho regiónu. Jedným z nich je šelaková platňa francúzskej značky Vogue Productions.

Slovenské etnické nahrávky na 25 cm platniach značky Columbia (napr. 24065-F, 24066-F, 24067-F) sa v USA v roku 1928 predávali za ...

Do našej výstavnej zbierky v SIOZZZ pribudol rádiogramofón Tesla 1002 A Maestro I. Ide o prístroj z produkcie závodu Tesla Kolín n.p., vyrobený v roku 1959 (výrobné číslo 802460-2). Hoci skutočné historické klenoty hľadáme skôr v prvej tretine 20. storočia, model Maestro I predstavuje dôležitú vývojovú etapu domácej reprodukčnej techniky z konca 50. rokov. V tom čase išlo o solídne navrhnutý prijímač, ktorý sa snažil o dosiahnutie vyššieho štandardu prednesu v bežných domácich podmienkach.

Vďaka profesorke Naile Ceribašićovej z Ústavu etnológie a folkloristiky v Záhrebe sa nám podarilo objaviť tri nové slovenské nahrávky s ľudovými piesňami z roku 1927.

Příběh československého Ultraphonu se začal psát 1. října 1929 v pražské Klimentské ulici č. 32. František Valentini si zde pronajal prostory v moderním domě od Alfréda Orlického. Volba nebyla náhodná – budova stavěná pro velké zatížené skladovaným sklem byla ideální pro stovky kilogramů těžkých šelakových desek.