SIOZZZ

V období prvej kulminácie slovenskej populárnej hudby a postupného formovania špecifického žánru – slovenského ľudového foxu – sa zrodil fenomén, ktorý v našej medzivojnovej diskografii drží absolútny unikát. Skladba „Milá moja“ (hudba: Ernest Genersich, text: Ferdinand Ľudovít Krafta) sa tešila takej obrovskej popularite, že bola v priebehu rokov 1936 a 1937 nahraná a vydaná až trikrát. Na slovenské pomery šelakovej éry ide o skutočný rekord.

Fraňo Devinský (vl. jm. Székely), (9. 7. 1898 – 28. 9. 1946) byl operní pěvec, barytonista, sólista operního souboru Slovenského národního divadla, a později ředitel Slovenského ľudového divadla.

Systematický výskum zameraný na dokumentáciu a záchranu slovenského zvukového dedičstva priniesol v uplynulom období ďalší objav. Podarilo sa nám úspešne identifikovať ďalšiu doteraz nezdokumentovanú exilovú značku Marína Records. Hoci táto privátna edícia chronologicky presahuje naše bádateľské obdobie rokov 1900 – 1946 (keďže jej tituly vychádzali nezávisle okolo roku 1950 v Spojených štátoch amerických), jej význam pre výskum exilovej kultúry a operného umenia je i tak mimoriadny.

V diskografickom výskume a zvukovej archeológii prináša každý nový objav vlnu nesmierneho nadšenia. Nedávno sa nám do rúk, vďaka českému zberateľovi Tomášovi Neumannovi, dostali etikety gramofónovej platne značky Dixi (objednávacie číslo Jp 1301). Keď sme na jednej zo strán objavili vytlačený názov skladby „Triglav – slovenský pochod“, okamžite sa vynorila fascinujúca otázka: Rozšíri sa náš doterajší zoznam gramofónových značiek s doloženým slovenským repertoárom z rokov 1900 – 1946 o nový prírastok?

S veľkým potešením a hrdosťou oznamujeme odbornej aj širokej verejnosti mimoriadny úspech, ktorý posúva výskum našej národnej zvukovej histórie do najvyšších medzinárodných akademických kruhov. Minulý týždeň uzrelo svetlo sveta najnovšie číslo renomovaného odborného periodika ARSC Journal (v rámci jeho aktuálneho 57. ročníka), ktoré vydáva prestížna americká Asociácia pre zbierky nahraných zvukov (The Association for Recorded Sound Collections).

Do našej digitálnej knižnice pribudlo 2. číslo prvého ročníka odborného časopisu Gramotechnika z decembra 1929. Tento dobový prameň ponúka jedinečný pohľad na vývoj gramofónového priemyslu, vtedajšie technologické novinky, správy z trhu a vzácnu inzerciu z konca dvadsiatych rokov. Časopis je plne k dispozícii pre všetkých záujemcov o históriu zvuku v sekcii našej digitálnej knižnice.

Milí priaznivci a nadšenci historických zvukových nahrávok, v našich predchádzajúcich príspevkoch sme si ukázali, že etikety starých šelakových platní sú často verným zrkadlom svojej doby. Okrem samotných názvov skladieb a mien interpretov na nich môžeme nájsť rôzne autorské a dovozné známky, ochranné pečiatky či kódové označenia. Občas sa však výskumník stretne s mimoriadne zaujímavým úkazom – etiketami s papierovými prelepmi distribútorov a predajcov.

Zbierkový fond Slovenského inštitútu pre ochranu a zachovávanie zvukových záznamov (SIOZZZ) bol obohatený o nový trojrozmerný artefakt – mechanický kufríkový gramofón (historicky označovaný ako ortofonický gramofón alebo patefón). Tento prírastok predstavuje cennú ukážku masovej povojnovej produkcie spotrebnej elektroniky v sovietskom bloku, ktorá výrazne formovala poslucháčsku kultúru aj v povojnovom Československu.

 Jedním z prvních interpretů slovenské populární hudby, který v roce 1933 nahrál na gramodesky vůbec první slovenská tanga – Dita a Nepovedz, dievčiatko, nikomu – byl slavný operní pěvec Štefan Hoza (1906–1982). Jeho úplně první nahrávky však vznikly už o rok dříve. 

Milí priaznivci, dovoľte nám podeliť sa s vami o vzácne prírastky do nášho zbierkového fondu. Tentoraz ide o štyri šelakové platne značky Columbia (séria 24000-F). Táto špecifická číselná rada bola v Spojených štátoch vyhradená pre slovenské etnické nahrávky a predstavuje podstatný prameň pre štúdium hudobného života našich krajanov v zámorí.