Šláger „Milá moja“ a tri podoby slovenského ľudového foxu
V období prvej kulminácie slovenskej populárnej hudby a postupného formovania špecifického žánru – slovenského ľudového foxu – sa zrodil fenomén, ktorý v našej medzivojnovej diskografii drží absolútny unikát. Skladba „Milá moja“ (hudba: Ernest Genersich, text: Ferdinand Ľudovít Krafta) sa tešila takej obrovskej popularite, že bola v priebehu rokov 1936 a 1937 nahraná a vydaná až trikrát. Na slovenské pomery šelakovej éry ide o skutočný rekord.
O mimoriadnom úspechu piesne svedčí aj to, že vyšla dvakrát v tlačených notách s odlišnými obálkami. Obe vizuálne stvárnil známy Teodor Šebo Martinský, ktorý bol zároveň autorom hudobného aranžmánu pre jednu z nahrávacích verzií.
Tri značky, tri interpretácie...
Každé z troch vydaní prinieslo úplne odlišné hudobné poňatie a náladu. Zberatelia a diskografovia tak majú jedinečnú možnosť porovnávať dobový prístup troch konkurenčných gramofónových domov.
1. ESTA (1936): Najznámejšia klasika
Verzia na domácej značke Esta patrí dodnes k najznámejším. Skladbu naspieval operný spevák Štefan Munk pod dobre známym komerčným pseudonymom Milan Muril, pričom ho sprevádzal rešpektovaný orchester Harryho Hardena. Táto platňa mala pravdepodobne najvyšší náklad, keďže na druhej strane niesla azda ešte populárnejší ľudový fox Anka, Anka.
2. ODEON (1936): Berlínsky pochodový rytmus
Nahrávacie relácie pre značku Odeon prebiehali priamo v Berlíne). Štefana Munka tu sprevádzali česká speváci Vašek Zeman a Tino Muff a nemecký štúdiový orchester pod vedením Otta Dobrindta. Táto verzia sa vyznačuje ráznejším, priam pochodovým tempom a vsádza na aranžmán z pera Teodora Šeba Martinského.
3. ULTRAPHON (1937): Historický debut Františka Krištofa Veselého
Z hľadiska histórie slovenskej hudby má mimoriadny význam verzia od spoločnosti Ultraphon. V pražskom štúdiu ju s Jazz-orchestrom Ultraphonu pod taktovkou Marca Babena naspieval František Krištof Veselý. Pre legendárneho speváka to bola vôbec prvá séria nahrávok slovenských populárnych piesní, ktorá odštartovala jeho hviezdnu kariéru na gramofónových platniach. Ultraphon zvolil voľnejšie, príjemne swingujúce tempo.
Prečo sú tieto platne dnešnou zberateľskou raritou?
Hoci išlo o masové šlágre, zohnať dnes ktorúkoľvek z týchto troch šelakových platní v zachovalom stave je nesmierne náročné. Dôvod je paradoxne ukrytý v ich vtedajšej popularite. Platne sa na gramofónoch s ťažkými zvukovkami prehrávali tak často, až sa drvivá väčšina z nich mechanicky zničila a zodrala. K vzácnosti prispel aj fakt, že na rozdiel od iných (často oveľa menej úspešných) titulov, firma Esta túto konkrétnu platňu po druhej svetovej vojne už nikdy nerepressovala.
Peter Tollarovič
(autor je literárny vedec, historik a zberateľ šelakových platní)
