SIOZZZ

Kým Ultraphon vznikol transformáciou z nemeckej spoločnosti DUAG, spoločnosť Esta reprezentovala pôvodný československý gramofónový kapitál. Založili ju 20. mája 1930 v Prahe majiteľ realít Egon Bondy, obchodník Jiří Hájek a bankár Josef Bursík. Po krátkom a neúspešnom pokuse o výrobu ohybných celuloidových platní značky Esta Flexible sa spoločnosť na jeseň istého roku preorientovala. Začala vyrábať štandardné šelakové gramoplatne z vlastných matríc v továrni v Prahe-Holešoviciach. Ako svoje pobočné značky využívala etikety Slavia a Deska Lido. Až do konca 30. rokov sa Esta takmer výlučne orientovala na vydávanie nahrávok populárnej hudby na platniach s priemerom 25 cm. Jej význam presahoval domáci trh – platne lisovala nielen pre Československo, ale aj na objednávku pre zahraničie, kde vychádzali pod mnohými rôznymi značkami.

BOCIAN V KRÚŽKU

Po celú dobu svojej existencie používala Esta niekoľko desiatok podôb etikiet v rôznych farebných prevedeniach, na ktorých sa však základné rozmiestnenie identifikačných znakov spravidla nemenilo. Napriek tomu sme sa snažili zadefinovať aspoň niekoľko kľúčových schém, v rámci ktorých sú ďalšie dizajnové zmeny etikiet už len v zanedbateľných detailoch. Od počiatku bol dominantou všetkých etikiet v rôznych podobách vyobrazený vták podobný bocianovi alebo možno žeriavovi popolavému (tak trochu pripomínajúci logo nemeckej leteckej spoločnosti Lufthansa).

Na prvých štítkoch ešte z čias výroby celuloidových platní a aj na prvých šelakových platniach bol „bocian“ umiestňovaný v krúžku nad ochrannou známkou Esta, ktorého nápis bol vysádzaný veľmi tučným pätkovým fontom. Na ďalších etiketách z tohto obdobia (1930 – 1931) sa umiestnenie loga postupne presúvalo na rôzne miesta a rovnako sa menil aj font písma.

Prvé slovenské snímky na značke Esta lisované z matríc nahrávacej spoločnosti Kalliope sa začali objavovať v roku 1930. Šlo o niekoľko zmesí slovenských ľudových piesní, na ktorých spevákov Jindru Lázničku a Jana Kalvacha sprevádzal dvorný orchester Kalliope pod vedením dirigenta Františka Šmída (Zo slovenských krajov I., II., Frajerôčka I., II. alebo Moje mladé časy I. a II.). V roku 1931 sa na platniach s čiernou etiketou v objednávacom rade s prefixom S objavilo viac ako tucet snímok slovenských ľudových piesní v interpretácii speváka Jožka S. Góndóra a cigánskej hudby J. Sáraya.

V roku 1933 Esta získala zákazku České akademie věd a umění (ČAVU) na lisovanie platní z matríc, na ktoré francúzska firma Pathé v roku 1929 natočila dokumentárne snímky predovšetkým slovenského a moravského folklóru, ale aj popredných osobností československého kultúrneho, politického a spoločenského života. Firma zároveň získala prísľub možnosti natáčania ďalších snímok pre ČAVU. V roku 1935 nadviazala Esta spoluprácu s nemeckým koncernom Deutsche Grammophon Gesellschaft (DGG) a začala lisovať a distribuovať jeho nahrávky na platniach značiek Brunswick a Polydor.

Viac sa dočítate v najnovšom čísle časopisu Historická revue 09/2026. 

Pre členov SIOZZZ je článok dostupný tu: stiahnuť

BUČEK, Robert. Bocian v krúžku: príbeh prvej československej gramofónovej spoločnosti Esta. In: Historická revue: jediný slovenský odborný mesačník o histórii pre všetkých. 2026, roč. 37, č. 9, s. 50 – 53. ISSN 1335-6350.