SIOZZZ

V nedávnom príspevku sme podrobne rozoberali význam autorských (mechanických) známok, ktoré dokumentujú legislatívny a distribučný pôvod nahrávok. Pri systematickom výskume historických zvukových nosičov sa však zberatelia a bádatelia často stretávajú aj s iným typom sekundárneho značenia – atramentovými vlastníckymi pečiatkami. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať ako znehodnotenie etikety, z pohľadu diskografie a histórie kultúry ide o cenné svedectvo o živote konkrétneho exemplára.

Príkladom sú nahrávky z produkcie vydavateľstva Supraphon (r. 1957), na ktorých nachádzame precízne vyhotovenú červenú pečiatku s údajmi: OK 3 8324 / QTH Martin / Name Milan. Vďaka detailnému prieskumu a spolupráci s komunitou dnes poznáme nielen význam týchto kódov, ale aj identitu pôvodného majiteľa, ktorým bol Milan Lako z Martina.

Identifikácia držiteľa: Svet za skratkou OK

Použitá terminológia vychádza z medzinárodného rádioamatérskeho systému. Pečiatka slúžila ako vlastnícka značka, ktorá v čase vysokej nadobúdacej hodnoty platní chránila súkromný fond majiteľa pred stratou či zámenou.

• OK 3 8324: Ide o registračné číslo poslucháča. Prefix „OK“ označuje vtedajšie Československo, číslica „3“ prislúcha slovenskému regiónu a číselný suffix jednoznačne definuje, že majiteľ bol registrovaným poslucháčom (tzv. SWL – Short Wave Listener). Na rozdiel od vysielajúcich operátorov sa títo nadšenci venovali monitorovaniu rádioamatérskej prevádzky.

• QTH Martin: V rádioamatérskom Q-kóde skratka QTH znamená „moje stanovište“ alebo miesto pôsobenia.

• Name Milan: Osobné meno majiteľa, v tomto prípade pána Milana Laka z Krivánskej ulice č. 10 v Martine, ktorého meno a presná adresa sa zachovali na kompletných odtlačkoch.

Technická komunita a gramofónový záznam

Prítomnosť rádioamatérskeho značenia na etiketách šelakových či vinylových platní nie je náhodná. Naznačuje úzke prepojenie medzi svetom technických inovácií a hudobnej produkcie v 50. rokoch 20. storočia. Rádioamatéri patrili k technologickej elite vtedajšej spoločnosti – disponovali aparatúrou, ktorá umožňovala kvalitnú reprodukciu a nahrávanie, a hudobné nosiče často využívali pri testovaní techniky či pri tvorbe amatérskych rozhlasových relácií.

Význam pre výskum proveniencie

Pre portál SIOZZZ a projekt Diskografie slovenských historických zvukových záznamov predstavujú tieto pečiatky dôležitý materiál pre výskum proveniencie. Zatiaľ čo oficiálne značenie (ako OSAMO či BIEM) potvrdzuje legálny pôvod nosiča z pohľadu práva, vlastnícke pečiatky nám umožňujú mapovať sociálny kontext, v ktorom platňa existovala.

Tieto „stopy majiteľov“ nám pripomínajú, že gramofónová platňa nebola len priemyselným produktom, ale stávala sa súčasťou osobnej histórie a technickej vášne konkrétnych ľudí. Prípad pána Laka z Martina je ukážkovým príkladom toho, ako môže malá pečiatka na etikete otvoriť dvere k hlbšiemu pochopeniu kultúrnych dejín Slovenska.

Súvisiace články:

Čo znamenajú malé nálepky na etiketách platní?