SIOZZZ

Hotel U zeleného stromu v Bratislave, miesto prvých projekcií v decembri 1896
(foto: ba.foxy.sk / archív)

Zatiaľ čo prvé známe české nahrávky na fonografických valcoch vznikali v Berlíne v roku 1891 pre Zemskú jubilejnú výstavu v Prahe, na území dnešného Slovenska sa fonograf spomína prvýkrát v úplne inom, no nemenej senzačnom kontexte – ako sprievodca prvých filmových projekcií. Bratislavčania sa totiž zoznámili s reprodukovaným zvukom prostredníctvom prístroja, ktorý spájal pohyblivý obraz so zvukom z fonografického valca.

Priekopník Gierke a „prešporské elektrické divadlá“

Ako vyplýva z dobových správ archivovaných z denníkov Westungarische Grenzbote a Pressburger Zeitung, od 25. decembra 1896 do 6. januára 1897 sa v Bratislave (vtedajšom Prešporku) konali vôbec prvé ozvučené kinematografické predstavenia. Usporadúval ich podnikavý riaditeľ pán Gierke a jeho berlínsky spoločník, elektrotechnická firma Theodor Siegmann. Svoje prístroje predvádzali v dvoch najznámejších prešporských hoteloch – U zeleného stromu (dnešný hotel Carlton) a Kráľ Uhorska. Atrakcia bola označená ako „zvukové kino a farebné filmy roku 1896“. Nešlo pritom o klasický Lumièrov kinematograf, ale o prístroj využívajúci Edisonov vynález (v dobovej tlači nazývaný aj kinetofón či projekčný kinetoskop).

Edisonov kinetofón – systém prepájajúci fonograf s filmovým projektorom
(foto: filmatlas.com / archív)

Ako fungovalo „zvukové kino“ z roku 1896?

Zatiaľ čo filmový pás premietal krátke výstupy (dĺžka 1 až 2 minúty), zvuk bol zaznamenaný na fonografickom valčeku. Zvuk sa z fonografu nevysielal cez reproduktor, ale privádzal sa divákom priamo do uší pomocou tenkých načúvacích hadičiek. Podľa dobového novinára bol však zvuk taký silný a čistý, že „sa dokonale šíril vzduchom“. Diváci mohli vidieť a počuť ručne kolorované krátke šoty, napríklad slávnu Serpentínovú tanečnicu, príchod rýchlika na stanicu, kúpeľné scény či vojenské manévre. Vstupné na túto nevšednú technickú novinku bolo 40 grajciarov. Deti, študenti, vojaci a dokonca aj poddôstojníci (feldvébli) platili polovičné vstupné – 20 grajciarov.

Paralela s Prahou

Podobný boom zažívala v tom čase aj Praha. Už v roku 1895 predávala firma Janďourek a Duffek na Národopisnej výstave v Prahe Edisonov Kinetoskop. Koncom roka 1896 sa v pražskom hoteli Grand na ulici Na Poříčí predvádzala rovnako koncipovaná atrakcia pod názvom Kinemato-fonograf. Pri týchto projekciách zaznievali z fonografu hlasy známych (no v dobovej tlači, žiaľ, nemenovaných) pražských umelcov. O niečo neskôr, v roku 1904, sa tieto prístroje propagovali ako Fono-kinematograf s podtitulom „bubny, živé, mluvící a zpívající fotografie“.

Zvukový zážitok na sklonku 19. storočia

Predstavenia v Prešporku vzbudili obrovskú senzáciu. Hoci išlo o technologické plienky a spojenie obrazu so zvukom bolo mechanické a často nedokonalé, prešporské publikum malo už v decembri 1896 možnosť na vlastné oči a uši zažiť fascinujúci zázrak techniky 19. storočia – spojenie fonografického zvuku a pohyblivého obrazu.